Dohoda 4.díl - Kamila
Uvedomil som si, že tak či tak, dosiahnu svoje. Peťa si pripravila na stôl akúsi umelohmotnú krabicu, ktorá ako som sa neskôr dozvedel, bola UV lampa. Potom mi začala palec po palci prilepovať na moje nechty umelé nevkusné pazúry. Medzi tým Kaťa s Bárbi prerábali moju chlapčenskú tvár na dievčenskú tváričku. Ani jedna z procedúr mi však nebola príjemná. Každá minúta bola pre mňa ako večnosť, no vedel som, že akýkoľvek vzdor by bol úplne zbytočný. Na tvári som mal hádam kilá mejkapu, aspoň som to v tej chvíli tak cítil. Tak a teraz sa ani nepohni, urobím ti krásne mihalnice, povedala Bárbi. V ruke už držala pinzetu, v ktorej mala uchytenú umelú mihalnicu. Privri pekne pravé očko moja... Výborne, môžeš ho otvoriť. Teraz ľavé očko poprosím... Krása. Žmurkni na mňa... Prikázala mi. To je neskutočné, ty si mala byť naozaj baba, poznamenala. Peťa ako si na tom? Opýtala sa Bárbi. Ja som takmer hotová odpovedala Peťa. Pri pohľade na svoje ruky som pre zmenu onemel ja. Z dlhých nevkusných pazúrov boli krásne primerane dlhé ženské nechty. Hotovo... víťazne vykríkla Bárbi zhruba po 45 minútach experimentovania. Moment, ešte vlasy. Poopravila ju Maťa, držiac v ruke krásnu vyčesanú hustú parochňu. Po tom ako mi ju Maťa spolu s Bárbi nasadili na hlavu ostali všetky štyri stáť s otvorenými ústami. Tak toto je naozaj gól. To nemá chybu. Kamil, v tej to chvíli prestal existovať. Konštatovali jedna po druhej. Moja, počítaj s tým, že táto premena určite nie je poslednou, pousmiala sa Bárbi. Dobre kočky, idem sa dať do poriadku, poznamenala Bárbi a už jej nebolo. Kaťa medzi tým priniesla z chodby krásne červené lodičky, ktoré mi šikovne obula. Tak a teraz urob pár krokov. Prikázala Kaťa. To myslíte vážne? Mám ísť naozaj v tomto? Zdesene som sa jej opýtal. Nie, určite nie, len chcem vidieť, ako ti pôjde chôdza v opätkoch odpovedala Kaťa. Dobre teda. Vstal som a neistou chôdzou som prešľapoval z nohy na nohu smerom k vchodovým dverám. Vtedy som to uvidel. Akási postava sa mihla v zrkadle na chodbe. Vrátil som sa k zrkadlu, kde som pocítil poriadny tlak v nohavičkách. Takmer okamžite som sa vzrušil pri pohľade na úžasné dlhé nohy v krásnych tenkých čiernych pančuškách obuté v lodičkách na vysokých opätkoch. Obtiahnuté elastické šaty, mi nádherne obkresľovali moje telo, ktoré vďaka silikónovým vypchávkam a špeciálnej PUSH UP podprsenke stratilo akúkoľvek podobnosť s mojim starým chlapčenským telom. Pomaličky som sa zrakom dostával smerom hore, k tvári, kde som uvidel miesto seba nádhernú mladú babu, do ktorej by sa nepochybne zamiloval každý chalan. Toto som naozaj ja? Opýtal som sa sám seba. Práve vtedy vyšla z kúpeľne nalíčená Bárbi. Kočka čo? Pousmiala sa a prikázala mi, aby som sa vyzul. Ty pôjdeš v čižmičkách a vytiahla z botníku krásne vysoké čižmy na platforme. Môžeš sa pomaly obúvať, ja sa idem obliecť. A to tu mám sedieť obutý, opýtal som sa Bárbi. Moja zvykni si na to, že nie už chalan, tak žiadne obutý, ale obutá. Kľudne sa obuj a poprechádzaj sa po dvore, aby si sa trošku do toho dostala. Moment Bárbi, ale potreboval... prepáč, potrebovala by som aj nejaký kabát alebo mám ísť len v šatách? Ozaj prepáč... ospravedlnila sa mi Bárbi a zavolala na ostané baby. Kočky... zabudli sme na kabát pre Kamilku. Čo jej oblečieme, aby nám nezamrzla? A máš málo kabátov? Opýtala sa uštipačne Kaťa. Nepýtam sa preto, že ich mám málo, ale preto, aby sme jej vybrali ten správny. Odpovedala Bárbi a odišla do izby, odkiaľ sa v zapätí vrátila spolu s tmavým kabátikom. Vyskúšaj si tento. Podala mi kabátik, ktorý som si hneď obliekol. Siahal mi tesne nad kolena. Sedí ako keby bol šitý na teba skonštatovala. A teraz sa obuj! Ja utekám rýchlo na seba niečo hodiť. Kamila, Kamila kvôli tebe teraz ja nestíham. Hlavne, že ty si kočka, ponadávala si Bárbi. Ale Bárbi, ty si krásna aj keby si na seba natiahla iba tepláky, povzbudila ju Kaťa. Medzi tým ako si baby navzájom lichotili som si obul čižmičky, čo bola celkom riadna fuška. Potom som sa pomaličky postavil na nohy, no rýchlo som si musel opäť sadnúť. Odrazu som sa cítil ako dvojmetrový basketbalista, vlastne basketbalistka. No ukáž sa... prišla sa na mňa pozrieť Peťa. Znovu som sa teda postavil. Fúha prekvapene zareagovala Peťa. Bárbi... tie čižmy nie sú dobrý nápad, zakričala Peťa. Ako že nie? Veď sa poď pozrieť. Spolu s Bárbi prišla aj Maťa s Kaťou. Naozaj nie. zhodne skonštatovali. Si v nich príliš vysoká. Budeš vyčnievať z davu. No dobre, ale čo si teda obuje? Rezignovane položila babám otázku Bárbi. Ja mám taký nápad, navrhla Peťa. Nech si obuje moje kotníkové a ja si obujem tieto čižmy. Však že môžem Bárbi? Prosím, prosím... Škemrala Peťa. Vieš čo, pokojne si ich vymeňte, ale hlavne rýchlo, ja sa idem konečne obliecť. Neostávalo mi teda nič iné, ako sa vyzuť a obuť si pre zmenu Petine kotníkové čižmičky. Nebola to stále žiadna výhra, ale boli oveľa pohodlnejšie ako čižmy, v ktorých už veselo tancovala Peťa. No vidíš, ako ti pristanú, máš v nich krásne lýtka. Zalichotila mi Peťa. Medzi tým už z izby prišla aj oblečená Bárbi. Na moje počudovanie mala na sebe nohavicový kostým. No tak to teda nie. Zaprotestovala Kaťa. Všetky máme sukne, alebo šaty, tak ich budeš mať aj ty, inak sa ani nepohneme. Kaťa ty si krava, zašomrala Bárbi a znovu odbehla do izby. Asi po 5 minútach z izby vyšla v krásnom čierno bielom kostýme. Prvé čo ma na nej upútalo však boli sieťované pančušky, ktoré boli nesmierne sexi. Čo je Kamilka, páčim sa ti? Opýtala sa ma Bárbi. Neskutočne, odpovedal som. Ak mám byť úprimná, chcela som, aby si ich mala ty, ale keď si roztrhala tie prvé, rozmyslela som si to. Ešte jedna drobnosť... otvorila Bárbi skriňu odkiaľ vytiahla značkovú dámsku kabelku. Sem si daj doklady, kľúče a samozrejme nesmieme zabudnúť na náhradné pančušky. Ešte trošku zvodného parfumu a si na 99% baba. To jedno percento, ktoré ti chýba máš stále v nohavičkách doplnila ju so smiechom Kaťa. Tak a môžeme ísť. Skonštatovala Bárbi. Otvorili sa dvere a spoločne sme vyšli von. Ani neviem ako, ale v tej chvíli, ako sme vyšli na ulicu som sa na 100% vžil do svojej novej úlohy. Úplne som sa prispôsobil svojmu novému ja. Prispôsobil som mu chôdzu, držanie tela, svoje vyjadrovanie, jednoducho všetko.
