Dohoda 3.díl - Kamila
S príchodom ďalšej fázy som začal pociťovať teplo, ktoré mi postupne zaplavovalo celé telo. Vôbec som nepochyboval o tom, že to má na svedomí toľko spomínaný čarovný nápoj, ktorý zároveň spôsobil niečo ako absolútnu ľahostajnosť voči všetkému čo sa v nasledujúcich minútach dialo. V podstate mi bolo úplne jedno ako a kam celá táto premena smerovala. Dievčatá mali úplne voľné ruky a môžem povedať, že si to aj samé rýchlo uvedomili. Bárbi chvíľu bezducho hľadela do otvorenej skrini no napokon vykríkla... waaaau to bude pecka. Maťa sa so zvedavosťou opýtala, načo prevratné Bárbi prišla. Baby, kuchyňa hneď teraz... zvolala Bárbi a ihneď sa odobrali na niečo ako bojovú poradu. Asi po piatich minútach sa vrátili a bolo zrejmé, že majú jasnú stratégiu ako ďalej. Bárbi už v ruke držala malú krabičku, z ktorej vytiahla zrolované silonky telovej farby. Už si si ich niekedy obliekala? Opýtala sa ma Bárbi. Nie, ale nemôže byť na tom nič ťažké odpovedal som. Ok, tak si ich obleč, ale opatrne. No dobre... a začal som si ich obliekať. Najskôr jedná noha, potom druhá a odrazu upsss. Ty si ale krava, zakričala na mňa Bárbi pri pohľade na spôsob môjho obliekania siloniek. Pozri sa čo robíš ty nemehlo... očko. Päť eur sú v háji a to si ich ani nemala na sebe. Nahnevane poznamenala Bárbi. Kaťa na to vytiahla zo svojej kabelky ďalšiu krabičku. Na, daj jej tie to. Majú síce 15 DEN ale zato sú odolné voči zatiahnutiu. Čo majú? Opýtal som sa jej nechápavo. Nič, teba to vôbec nemusí zaujímať, podráždene odvrkla Bárbi. Vzala si krabičku od Kati a vytiahla z nej rovnako zrolované silonky, tento raz však čiernej farby. Dobre moja, daj sem najskôr pravú nôžku požiadala ma o spoluprácu Bárbi. Táááááák a teraz ľavú. No a je to. Takto sa to robí do budúcna zlatko. Uštipačne ma poučila Bárbi o naťahovaní siloniek. Vtedy som sa pravdupovediac prvý raz vzrušil, čo som cítil aj tam dole. Našťastie sa to nejako viditeľne neprejavilo, nakoľko som mal pod už tak dosť tesnými nohavičkami ešte svoje slipy. Naozaj krásny pocit, ktorý som nikdy pred tým nezažil. Každým pohybom nôh som pociťoval akúsi eufóriu. Fíha, krásne nohy. Poznamenala Peťa. Nooo, naozaj pekné a to ešte nemá podpätky. Dodala Kaťa. No dobre, ale čo teraz? Chcela som, aby mala telové, aby zase nebola celá v čiernom. Trošku sklamane zahlásila Bárbi. A čo tak keby si obliekla toto? Opýtala sa Kaťa a zo skrini vytiahla sivú úzku sukňu zavesenú na vešiaku spolu s blúzkou, ktorá bola bohato zdobená volánikmi. No tak toto som mala na sebe naposledy na prijímacích skúškach. Povedala Bárbi. Jasné, už si spomínam. Vtedy som si ju všimol prvý raz a už vtedy som sa tak trošku platonicky do Bárbi zamiloval. Neskutočne jej to v tom kostýme svedčalo. Bola naozaj veľmi sexi a už len myšlienka, že budem mať tento kostým o chvíľu na sebe aj ja ma strašne vzrušovala. Dobre, tak si vyskúšaj najskôr sukňu Kamilka. Povedala Bárbi a hneď na to dodala. Počkaj, ja sama ti ju natiahnem, lebo ako tak ne teba pozerám, bude to istejšie. Ja som si sadol a potom prišlo prekvapenie. Bárbi mi natiahla sukňu, a ako sme zistili bola mi v páse trošku veľká, čo malo za následok to, že mi vždy skĺzla k bedrám. To nie je možné. Zhrozene vykríkla. Nie je možné, že si chudšia ako ja. Hm a čo teraz? Dobre, nič sa nedeje, nevzdávala sa Bárbi. Otvorila druhú vešiakovú skriňu odkiaľ vytiahla tento raz krátke šedé úzke šaty s dlhými rukávmi. Tieto som si kúpila len pred dvoma mesiacmi vo výpredaji. Pri pohľade na ne som naozaj ani len netušil ako sa obliekajú, no boli ešte viac sexi ako už spomínaný kostým. No tak šup do nich povzbudzovala ma Peťa. Dvihni ruky zlatko. Prikázala Bárbi a hneď ako som na jej príkaz ruky dvihol mi postupne z hora natiahla šaty cez celé telo. Tým že boli šaty elastické mi sadli úplne perfektne, pričom mi obtiahli a zároveň krásne zvýraznili moje nové prsia. Od Pása dole boli šaty voľnejšie, čo mi v danom momente vyhovovalo, nakoľko sa čoraz viditeľnejšie začalo prejavovať moje vzrušenie z premeny. No ako sa cítiš moja? Opýtala sa ma Bárbi. Ako keby som to ani nebol ja odpovedal som. Nebola, poopravila ma Bárbi. Dobre Kaťa, tak poďme na mejkap. Peťa ty zatiaľ popracuj na manikúre, lampa je v hornom šuplíku. Maťa rozčeš a priprav parochňu. Rozdelila úlohy Bárbi. Baby dúfam, že mi neplánujete robiť umelé nechty? So strachom som sa opýtal dievčat. Budeme sa robiť, že sme túto hlúpu otázku ani nepostrehli. Pousmiala sa Kaťa. Alebo zbehneme po našu čiernu pančušku? Nehnevajte sa na mňa, ale s tým nesúhlasím. To už je trošku prehnané. Toto určite nepodstúpim. Ak chcete, nalakujte mi moje nechty, ale lepiť mi umelé nebudete. Za tým si stojím a na tom trvám. Na tieto moje poznámky Bárbi položila tiene na stôl a z izby odišla. Vzápätí sa vrátila pričom v ruke držala silonky, ktoré sa mi pri prvom pokuse natiahnuť si ich roztrhali. Dobre moja, my naozaj nemáme čas sa tu s tebou teraz naťahovať. Podráždene skonštatovala Bárbi. Uvedom si, že sa musím prichystať ešte ja a mne to tiež bude chvíľu trvať. Nevadí, rátali sme aj s tou to možnosťou, baby plán B. Zvolala Bárbi. Na tento povel mi Peťa, Maťa a Kaťa pevne zovreli obe ruky, pričom Bárbi začala postupne zväzovať najskôr jednu a potom druhú ruku. Vedel som, že tak či tak ma gelové nechty neminú a preto som pristúpil na spoluprácu. Dobre, ale naozaj posledná šanca, inak ťa zviažeme a potom uvidíš ten cirkus, uši ti prepichneme, obočie s voskom vytrháme a možno aj hlavu oholíme a parochňu na holú hlavu prilepíme. Povedala so škodoradostným úsmevom Bárbi a so zväzovaním prestala. Tak a chceme vidieť maximálnu ochotu spolupracovať. Dobre teda, už som ticho, robte čo musíte. Rezignovane som sa zmieril so situáciou, v ktorej som sa práve nachádzal. Všetky tri sa na seba iba usmiali a spokojne sa dali do práce s pocitom, že už im nič nestojí v ceste.
